Stará Bystrica

Stará Bystrica je obec v súčasnosti pripomínajúca skôr malé mestečko v regióne Kysúc na severozápadnej hranici Slovenska. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z 15. storočia, avšak vieme o hustom osídlení už dávno pred tým. Starej Bystrici sa týkali rôzne udalosti celoslovenskej dávnej aj modernej histórie. V súčasnosti je miestom, ktoré láka turistov pre oddych a rekreáciu.

Starobystrický orloj 


Starobystrický orloj je azda najnovšou atrakciou Kysúc. Je najväčšou drevenou sochou a je tiež prvým orlojom na Kysuciach a zároveň na celom Slovensku. Roky sa pracovalo na zveľaďovaní Starej Bystrice až nakoniec sa celé námestie spolu s orlojom ľuďom odhalili v roku 2009. 

Autorom modelového návrhu je akademický sochár Loviška, architektom pre jeho postavenie je Ivan Jarina. 80 drevených ramien, ktoré tvoria vnútornú konštrukciu umožnilo neskôr nasadiť bohato tvarované šindľové zastrešenie. Na oboch stranách vo výklenkoch pri strede sa nachádza 6 bronzových búst rôznych slovenských a slovanských buditeľov a významné osobnosti. Vyliali ich v stupavskom ateliéri. Najstarším je knieža Pribina, kráľ Svätopluk, Anton Bernolák, ďalej Ľudovít Štúr, potom Milan Rastislav Štefánik a Andrej Hlinka. Kamenné prvky boli vytvorené zo slovenskej sopečnej horniny ryolitu a tiež z jediného slovenského mramoru zlatého ónyxu z Levíc. Ryolit tvorí aj vstupný portál do dolnej galérie. 


Ďalej sa tu nachádza sedem sôch slovenských apoštolov, respektíve svätcov, ktorí pôsobili na Slovensku. Ich autorom je sochár Peter Kuník z Tvrdošína. Hlavnou súčasťou súsošia je astroláb, ktorý z tohto diela tvorí orloj. Orloj zostrojili v Prahe, keďže na Slovensku s tým nemá nikto skúsenosť. Pražská SPEL pomohla. Astronomické údaje na astrolábe sú pritom vytvorené s dôrazom na polohu obce. Fázy dňa predstavujú farebné plochy. Nad nimi sa pohybuje slnko podľa toho, kde sa Slnko reálne nachádza. Tento orloj ako jediný na celom svete ukazuje pravý slnečný čas. Zobrazuje aj polohu mesiaca a okrem toho obsahuje 366 polí pre každý deň v roku, čiže zobrazuje aj dátum.

Kostol. Sv. Michala Archanjela


Súčasný kostol je najvyššou budovou neprestajne od jej postavenia v roku 1892. Charakteristická budova menila svoj vzhľad počas niekoľkých rekonštrukcií a bola svojho času jediným kostolom aj pre obyvateľov Radôstky, Klubiny, aj Novej Bystrice. Svoje kostoly postupne získavali aj Riečnica, aj Zborov nad Bystricou, neskôr Nová Bystrica aj Radôstka. Do kostola v Starej Bystrici však aj naďalej mieria stále občas niektorí veriaci, akoby stále verní Starej Bystrici. Najväčšia rekonštrukcia sa udiala po II. svetovej vojne pre poškodenie delostreleckou paľbou. Poslednú výraznú rekonštrukciu si pamätá každý z rokov po nežnej revolúcií. Posledná rekonštrukcia pokračovala v rekonštrukčných prácach z roku 1989 kedy budova získala novú strechu a opravila sa zvonica. 

 

Rozhľadňa na vrchu Bobovec

Rozhľadňa na Bobovci leží v nadmorskej výške 720 m na hranici katastrov obcí Stará Bystrica a Radôstka. Postavená bola Obcou Stará Bystrica v rokoch 2010–2011 z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Poľsko-Slovenská republika 2007–2013. Bobovec nie je najvyšším vrchom Starej Bystrice.


Ide však o výrazný strmý vrch nad centrom obce, dobre viditeľný z hlavných dopravných komunikácií, ako aj od Slovenského orloja z Rínku sv. Michala, odkiaľ k rozhľadni vedie aj značkovaný žltý turistický chodník.

Vrch Bobovec, ktorý je súčasťou širšieho masívu Nocľahy, má svoj názov odvodený od strukoviny bôb, ktorá bola v minulosti dosť rozšírenou potravinou. Rozhľadňa má výšku 16 metrov, vybudovaná je z tradičných materiálov kameň a drevo podľa projektu Ing. Arch. Stanislava Mikovčáka. 

Autor projektu má v rozhľadni umiestnených aj niekoľko umeleckých diel na tému anjelov, a to nielen na vnútorných stenách rozhľadne, ale téma anjelov sa objavuje aj vo funkčných prvkoch okenných mreží. Nočné osvetlenie rozhľadne je zabezpečované malou veternou a fotovoltaickou elektrárňou. Z rozhľadne je dobrý výhľad na Malú Fatru, Martinské Hole, Veľkú Raču, či na Lysú Horu v Českej republike.

Z rozhľadne je možné po hrebeni Nocľahov pokračovať v trase východným smerom, odkiaľ je dobre viditeľná obec Nová Bystrica s vodnou nádržou, ako aj majer v doline Skríželné, ktorý sa objavuje aj v zápisoch zo súdneho vypočúvania Juraja Jánošíka.